Tie slová útechy života večného dopraj nám z lásky, večný Bože náš.
Ku sebe obráť myseľ nás každého, prebúdzaj, potešuj, posväť nás. Amen
Text z Biblie: List apoštola Jakuba 4. kapitola, verše 13- 17
Vzácni priatelia!
Jeden vzácny človek hovorí o hodnote ľudského života tieto slová:
„Slnko práve vychádzalo , keď som sa blížil k cintorínu Rolling Hills. Tento malý cintorín je známy svojimi krásnymi lúkami a otvorenými výhľadmi. Cesta k nemu viedla popri jazere, kde som v detstve chodieval s otcom na ryby. Vystúpil som z auta a stúpal po svahu. Díval som sa na les krížov na hroboch.
Rozmýšľal som o životoch, ktoré predstavovali. A viac ako inokedy som si uvedomoval, že aj ten najdlhší ľudský život je v porovnaní s večnosťou neuveriteľne krátky.
V živote sa my ľudia zaoberáme toľkými triviálnosťami a zabúdame pritom na to najdôležitejšie. Neuvedomujeme si, že život nám pretečie medzi prstami, ak ho pevne neuchopíme. A často sa prebudíme až vtedy, keď je neskoro a naše najlepšie roky sú za nami.
Na tomto mieste som si jasne uvedomil, že honba za prchavými odmenami nesmie byť zmyslom môjho života. Vo svojom živote máme prebudiť svoje najlepšie „Ja“.
My- ľudia väčšinou žijeme, akoby sme mali nekonečne veľa času. Odkladáme životné zmeny a podmieňujeme ich nejakou udalosťou v budúcnosti. Hovorievame: „keď dostanem povýšenie, budem so svojou rodinou a deťmi tráviť viac času,“ ... „Keď deti odrastú, budem sa viac baviť,“... „Keď zarobím viac peňazí, budem sa snažiť splniť si svoje sny,“... „Len čo sa pominie toto stresujúce obdobie, budem sa viac starať o svoje zdravie...“
Život však na nikoho nečaká! A jedna z najdôležitejších vecí, ktorú sa môžeme na tomto mieste ticha naučiť - je pripomínať si svoju smrteľnosť. Nezabúdaj, že čas je naša najvzácnejšia komodita. A nikto z nás nevie, kedy jeho čas vyprší... Každý deň by sme mali žiť tak, akoby to bol náš posledný deň. A správať by sme sa mali ku každému tak, akoby sme ho už nikdy nemali vidieť.
Navrhujem ti, priateľu, aby si si občas v nedeľu privstal a prišiel sem... Rozmýšľaj o tom, aký život chceš žiť a čo všetko chceš v živote dosiahnuť. A rozmýšľaj aj o tom, že zrádzaš sám seba, ak tak nežiješ každú hodinu, každý jeden deň. Lebo život ti v každom jednom okamihu poskytuje obrovské možnosti. A každý jeden deň, keď sa prebudíš, je dar, ktorý ti je darovaný...
Ľudia majú veľké plány, čo všetko budú vo svojom živote robiť, až nastane ten správny čas. A nikto neplánuje zomrieť!“
Vzácni priatelia, každá chvíľa, keď prichádzame k hrobom svojich blízkych či keď na nich s láskou myslíme, je veľkou príležitosťou pre nás. Príležitosťou uvedomiť si hodnotu nášho života. Každá chvíľa, ktorú nám tu dáva Boh, je nesmierny poklad. Nepremárnime ho, prosím. Nenaháňajme stále ktovie aký zajtrajšok: „Žime lepšie ako môžeme, myslime lepšie ako môžeme a vydajme zo seba to najlepšie už dnes...“
Jednej staršej ženy sa raz ktosi opýtal, či by prežila svoj život inak, keby to bolo možné... V tej chvíli odpovedala, že nie, ale potom o tom premýšľala a vyslovila tieto slová:
- Keby som mohla žiť znova menej by som hovorila a viac počúvala
- Neodmietla by som pozvať priateľov na večeru, pretože mám škvrnu na koberci a vyblednutú sedačku
- Našla by som si čas počúvať dedka, keď spomínal na roky svojej mladosti
- Nenechala by som roztopiť sviečku v tvare ruže zabudnutú niekde v komore. Sama by som ju roztopila tým, že by som ju zapálila
- Váľala by som sa s deťmi na lúke a nedbala by som na škvrny po tráve.
- Plakala a smiala by som sa menej pri televízii či internete, ale viac pri prežívaní svojho vlastného života
- Keby som ochorela, ostala by som v posteli a nešla by som do práce s horúčkou. Svet sa predsa nezastaví, keď tam pár dní nebudem
- Aj keby som nevedela, kedy sa skončí 9 mesiacov ťarchavosti, radovala by som sa z každej chvíle. Lebo by som vedela, že pod srdcom mi žije niečo úžasné. A že je to jedinečná príležitosť spolupracovať s Bohom na uskutočňovaní zázraku
- Svojmu synčekovi, ktorý ma radostne bozkáva, by som nikdy nepovedala: „Dosť už, dosť! Choď sa už umyť, lebo večera je na stole.“
- Hovorila by som mu čo najčastejšie: „Mám ťa rada!“ a čo najmenej: „Je mi ľúto!“ A predovšetkým by som využila každú chvíľu v živote so svojimi najdrahšími čím viac...
Čas je to jediné, priatelia čo máme. A aj táto doba nás núti jasne si uvedomiť a poznať, že peniaze, zlato ani drahokamy sa jesť nedajú. A ak zabudneme na múdrosť našich otcov, predkov, ktorí si vážili prírodu, život a rodinu či spoločenstvo, potom nám to bude potrebné nemilosrdne pripomínať. Táto doba, ktorú práve žijeme nás práve týmto vzácnym veciam chce naučiť a priviesť.